Najväčší prístav v Maroku i celej severnej Afrike, to je Casablanca. Je sídlom Kráľovského námorníctva Maroka, Oceánografického inštitútu, hospodárskym a ekonomickým centrom a domovom viac ako 2,95mil.obyvateľov. Tým sa stala najväčším mestom Maroka.
Z histórie mesta vieme, že bolo osídlené Berbermi už v 10.storočí pred našim letopočtom až do 7.storočia. Vzhľadom k výhodnej polohe ho využívali Feničania aj Rimania. V 7.storočí sa stalo sídlom kráľovstva Anfa na základoch nového náboženstva -islamu. Mesto bolo neskôr útočiskom pirátov, ktorých nakoniec rozdrvili Portugalci, však zničili aj samotné mesto. To neskôr nanovo vystavali a dali mu názov Casa Branca. V 18.storočí bolo mesto zničené zemetrasením. Vystaval ho až sultán Sidi Mohammed III., vnuk Moulaya Ismaila a spojenec Georga Washingtona. Mesto pomenoval Dar el Beida (v arabčině Biely dom). K španielskemu názvu Casa Blanca (Biely dom) prišlo mesto v roku 1781, kedy sa ho zmocnili Španieli.
V prvej polovici 19. storočia začala populácia Casablanky rýchlo rásť, bolo to dané hlavne prílivom imigrantov z Európy, kedy sa Casablanca stala dôležitým obchodným partnerom rýchlo sa rozvíjajúcej industriálnej Veľkej Británie. V roku 1906 mala Casablanca 20 000 obyvateľov. V roku 1907 sa v Casablance usadili Francúzi, čím začali proces kolonizácie. Každý tu zanechal svoje stopy, aj Američania, keď tu mali svoju základňu.
No do povedomia celého sveta sa mesto dostalo rovnomenným filmom z roku 1942.
Cestovateľov však Casablanca neočarila, nemala žiadnu významnú stavbu, ktorá by bola lákadlom. To vyriešila výstavba mešity Hassana II., dokončená v roku 1933. Dnes je siedmou najväčšou mešitou na svete a naraz pojme až 25 tisíc veriacich. Budova je sama o seba úchvatným dielom. Interiér zdobia veľké lustre, mramor a cédrové drevo. Nádvorie je obrovské a z každej strany je mešita veľmi fotogenická.
Za návštevu iste stojí aj medina s romantickými uličkami.
